Pomóóóc Vianoce sú tu a ja nemám všetko v byte tip-top

Aj vy to poznáte? Každý rok prichádza magický čas, kedy je veľmi skoro tma a my sa pripravujeme na najkrajšie sviatky roka. Prichádzajú Vianoce.

A každý rok si dávame záväzok, že tento krásny čas prežijeme inak. V kľude, s radosťou a pohodou.

A nakoniec sa aj tak stresujeme, nervujeme sa a naháňame, chceme mať doma všetko tip-top, takže k sviatočnému stolu sadáme skôr unavené ako spokojné a vyrovnané.

Ako vyzerá slovenská klasika?

A teraz nemyslím na kapra a zemiakový šalát.

No väčšinou čakáme na sviatky kopec návštev, stretávame sa s rodinou aj priateľmi. Takže na konci roka si viac uvedomujeme negatíva a chyby, ktoré ešte má náš byt.

December a sviatky sú takou bodkou za celým rokom a my by sme chceli ten rok zakončiť úspešne aj tým, že budeme mať byt v perfektnom stave. Teda vyšperkovaný do detailu. Ale je to také dôležité?

Okrem toho nás samozrejme čaká veľké upratovanie, vymýšľanie a zháňanie darčekov, nakupovanie, pečenie a vyváranie, plánovanie sviatkov, výletov a návštev a plno akcií. Napríklad vianočné večierky, vianočné besiedky našich detí, alebo Mikulášske posedenia, či vianočné trhy s rodinou, alebo kolegami a priateľmi.

Náš diár proste preteká povinnosťami, úlohami a termínmi.

V tomto šialenom zhone býva na našom zozname často niekoľko úloh, týkajúcich sa vylepšení bytu. Chceme stihnúť vymaľovať predsieň, alebo kúpiť nový stolík, či otapetovať stenu v obývačke a zavesiť na ňu obrázok.

V lepšom prípade pridelíme tieto úlohy partnerovi. V tom horšom to chceme stihnúť samé. Nech si urobíme na sviatky radosť, však?

A potom nastáva kríza.

Často sa stáva, že partner má toho tiež veľa. Okrem toho, zimné obdobie by malo byť oddychom. Tma prichádza skoro a náš organizmus je na to naladený. To sa prejavuje väčšou únavou, našim spomalením a nižšou energiou.

Takže ak to partner nestíha, vznikajú hádky a stres.

Alebo ak to nestíhame my sami, tak máme pocity viny, neschopnosti a v duchu sa dokážeme dlho karhať za to, čo sme nestihli.

Chceli sme mať domácnosť pred sviatkami vyšperkovanú, všetky drobnosti dorobené, detaily dotiahnuté a novinky postavené na mieste presne tak, ako sme si to predstavovali.

Ak to tak nie je, sme sklamaní, frustrovaní a zvaľujeme vinu na partnera. V duchu hromžíme, že nám nepomáha tak, ako by sme chceli. Nie je dosť rýchly, všetko necháva na poslednú chvíľu, poprípade máme pocit, že mu na tom nezáleží tak, ako nám.

Niekedy sa spoliehame, že zoženieme na túto prácu nejakého majstra. Ale na to pozor. Všetci to majú pred sviatkami veľmi nabité a termíny plné a tak je celkom možné, že ani mesiac pred sviatkami nezoženieme nikoho, kto by nám vymaľoval, alebo nalepil dlažbu.

Stop. Zastavme sa.

Dlho som nemohla pochopiť, ako môže byť môj muž k blížiacim sa sviatkom tak ľahostajný. Keď ja som zdobila byt, on nechápal a pýtal sa ma: „To naozaj musí byť to ihličie aj v kuchyni?“

Keď som hodinu skladala servítky do vianočného tvaru, tak sa len lakonicky opýtal: „Načo sa s tým toľko trápiš, veď o chvíľu sa to aj tak pokrčí a každý si do toho akurát tak utrie mastné ústa!“

Keď som stresovala s upratovaním, tak ma skritizoval: „Načo umývaš teraz v zime okná? Myslíš že keď ich neumyješ neprídu vianoce?„

Chlapi to majú proste inak. Neprežívajú emócie spojené so sviatkami a domovom tak intenzívne ako my ženy. Berú veci oveľa praktickejšie.

Načo umývaš okná? Myslíš si, že keď ich neumyješ neprídu vianoce?

Tieto jeho poznámky ma vedeli riadne nahnevať. „Tak ja sa tu snažím vyčariť krásnu atmosféru a on to má úplne v paži?“ Brblala som si popod nos.

A zvlášť ma štvalo, že ja som mu urobila zoznam, čo treba pred sviatkami urobiť a on mal na všetko čas. Teda aspoň podľa mňa. Hádka bola na svete.

A potom som ochorela. Bolo to pred sviatkami. V práci to bolo hektické a tak som odmietla ísť maródovať. Vravela som si, že to už nejako vydržím do vianoc. Cez sviatky sa doliečim. Takže som do práce chodila s kašľom a nádchou. Lebo keby som išla pre sviatkami na PN, vedúci by si myslel, že si chcem upratať a napiecť.

Ale moje telo už bolo riadne vyčerpané a vírus ho zmohol veľmi ľahko. Možno mu pomohol aj ten stres a umývanie okien. Nepočúvala som svoje telo, neriadila som sa prírodnými rytmami. Miesto zimného odpočinku, som pridala v tempe a makala na 120%. Veď do sviatkov treba toho toľko stihnúť.

A tak som jedno ráno nevstala z postele.

Zobudila som sa s horúčkou skoro 40°C. Do kuchyne som sa dostala až po riadnej chvíli a to tak, že som pomaly „rúčkovala“ pozdĺž steny. Nohy sa mi triasli a odmietali poslúchať. Pritom ma dusil kašeľ tak silný, že som sa nevedela nadýchnuť.

Práceneschopná som bola nakoniec vyše mesiaca. Nezabrali dvoje antibiotiká, ani klasické lieky. Musela som chodiť na injekcie. Mala som asi dve chvíľky, keď som sa skutočne dusila a chytala ma panika, že sa od kašľa zadusím. Neprajem to teda zažiť nikomu. Umrieť zadusením musí byť príšerné.

Štedrý deň som preležala s horúčkou. To som sa liečila už druhý týždeň a choroba nie a nie poľaviť. Stále som nebola schopná normálne fungovať. Chválabohu o všetko sa postaral manžel a deti. Chlapci ozdobili stromček, manžel urobil šalát a kapra.

Nebolo povysávané, ani všetko napečené. A mne to bolo jedno. Odrazu boli dôležité iné veci. Imunológ mi potom povedal, že to bolo veľké vyčerpanie a tak silný zápal, že je normálne, že ešte ďalší polrok, som mávala večer teploty.

Ako som však ležala v obývačke nemohúcne na gauči, veľa vecí mi „docvaklo“.

Napríklad že manžel mal pravdu. Vianoce prišli aj tak. Odvtedy som pred sviatkami už neriešila toľko vecí. Vyberala som si iba tie zásadné a to nepodstatné som odložila na neskôr.

Upratovanie robím celoročne. Vždy keď dostanem chuť, upracem aj v priebehu roka určitú časť domu tak „hlbšie“. Tým pádom nemusím pred sviatkami robiť žiadne veľké upratovanie, lebo to robím priebežne.

Ani dizajnové vylepšenia bytu nenechávam na poslednú chvíľu. Nerobím veci preto, že sa blížia Vianoce. Snažím sa, aby sme to urobili v priebehu roka. Ak chcem mať niečo hotové k sviatkom, tak sa do toho púšťam oveľa skôr.

A ak to nestíham, ak sa mi náhodou nepodarí, aby vylepšenie bytíku prebehlo pred Vianocami, tak z toho nerobím tragédiu. Radšej zájdem na vianočné trhy a užijem si pekné chvíle.

Všetko si zjednodušujem a snažím sa spomaliť a tento čas si skôr užívať, než sa uštvať povinnosťami.

Občas však aj ja na svoje predsavzatia zabudnem a vesmír mi to potom veľmi rázne pripomenie.

Tak to bolo v čase, keď sme sa z bytu presťahovali do domčeka. Zmenili sme celý štýl života, lebo sme po tom už dlho túžili. Tým pádom som veľa vecí z bytu darovala a rozdala a pred sviatkami som potrebovala do domu dokúpiť iné.

Takže som znovu spadla do kolobehu nákupov, vybavovania, zháňania. K tomu sa pridala práca, podnikanie a termíny, ktoré som sľúbila dodržať. Proste sa mi to nejako vymklo spod kontroly.

Uvedomila som si to až vtedy, keď ma na parkovisku pred obchodom skoro prešlo auto.

Nervózny šofér sa hrozne ponáhľal zaparkovať, lebo sa mu práve konečne uvoľnilo miesto na parkovisku a zabudol sa pozrieť pri odbočovaní do strany. Blatníkom do mňa narazil. Nebolo to nič vážne, len také šuchnutie, lebo som v pude sebazáchovy odskočila. Samozrejme príšerne som sa zľakla a okamžite som stuhla a zastavila som sa.

Ako som tam stála, celá šťastná, že mám celé kolená a nárazník ich len šuchol, uvedomila som si ten frmol okolo. Všimla som si, ako sa ľudia okolo ponáhľajú, bežia, sú celí v strese, aby stihli, čo si naplánovali.

A ja som zatúžila po starých časoch, keď ešte neboli veľké nákupné centrá len malé obchodíky. Nemali sme obrovské nákupné koše a ľudia sa menej náhlili.

Boli chudobnejší, ale sviatky neznamenali iba vyluxovaný byt, kopec jedla a drahé darčeky a hlavne stres. Nemuselo byť všetko stoj čo stoj tip-top. Sviatky boli naozaj dni pokoja a rodinnej pohody. Možno bez novej tapety, bez premaľovanej steny, alebo inej novinky v byte.

Ako si užiť adventný čas? Dá sa to v dnešnej dobe vôbec? Všetko je vec našich priorít.

Záleží len na nás, či uprednostníme perfekcionizmus, ktorý je v nás, alebo dovolíme našej duši byť slobodnejšou, zhlboka sa nadýchnuť a robiť to, čo naozaj chceme a nie to, čo si myslíme, že by sme mali.

Ide to úplne jednoducho

Spomeňte si na naše babičky. Zamerali sa na najdôležitejšie veci a to sú vzťahy a príjemná atmosféra. Nie materiálno a mamon.

Nie nadarmo máme 4 adventné nedele. Každú nedeľu (alebo iný deň) si vyhraďte na oddych. Zabudni na nakupovanie, upratovanie a iné úlohy.

Radšej choďte do prírody, aj s celou rodinkou. Tá je liekom na stres. Nazbierajte tam šišky, doneste si vetvičky a rôzne pekné prírodné dekorácie. Doma si potom urobte dobrý čaj, alebo varené vínko a skúste z týchto prírodných materiálov vytvoriť nejakú dekoráciu, alebo ikebanu. Nevadí ak nebude perfektná. Určite je oveľa cennejšie, ak si pri tom s rodinou užijete pekné chvíle.

• 

• 

• 

• 

Iný deň zase s deťmi zdobte dom. Nemusí to byť hotové už prvého decembra. Zabudnite na kalendár. Urobte to vtedy, keď na to máte čas. Zapojte aj detičky. Je veľa vecí, ktoré môžu robiť už samé.

• 

• 

• 

• 

Napríklad môžu maľovať zubnou pastou (alebo špeciálnou umývateľnou farbou na okná) snehové obrázky. Môžu vystrihovať z papiera vločky a vešať ich po byte. Môžu pripravovať jednoduché svietniky. Môžu vytvárať ozdoby z prírodných materiálov. Možností je veľa. Hlavne si to spolu užite.

• 

• 

S partnerom si zase spolu sadnite a urobte si plán zmien v domácnosti na ďalší rok. Zdôraznite mu, akú vám urobí každá zmena veľkú radosť. Aby vás už žiadne vianoce nenašli nepripravených.

A partner nebude mať pocit, že naňho tlačíte a len ho kritizujete. Na zoznam bude mať viac času a určite bude pracovať s väčšou radosťou, ak pri tom bude príjemná atmosféra, ako keby ste sa hádali a robil to z donútenia.

Prečo takto spomaliť?

Pretože zima je čas, kedy ľudia po stáročia odpočívali. Po lete plnom tvrdej driny, prišla zima, zlé počasie a krátky deň. Museli sa venovať ľahkým prácam a riadili sa prírodou a jej rytmom. Takže chodili skoro spať a bol to čas, kedy sa venovali viac tradíciám a duchovnu. Načerpali tak silu do nového roka a do nových povinností.

My sme sa od tohto života rapídne odklonili. Neustále zrýchľujeme, sme permanentne v strese a chceme mať 100%-tný výkon 365 dní v roku nezávisle od počasia či ročného obdobia. Nemáme čas na seba, neoddychujeme, nerešpektujeme životné cykly.

Takže moja rada znie:

„Ak sa nestala žiadna tragédia, ak ide len o drobné úpravy a vylepšenia, tak nerobme stres a paniku z toho, ak nám to pred sviatkami nevyjde. Vianoce prídu aj tak. Dôležité je užiť si ich v pokoji, zdraví a harmónii. Na pekné zážitky a príjemnú atmosféru budeme spomínať nielen my, ale hlavne naše deti určite oveľa dlhšie, ako na to, aká tapeta bola vtedy na stene.“ 😉

Prajem vám tie najkrajšie a najpokojnejšie sviatky. Krásny advent plný kľudu a pohody. Nech je váš domov naplnený príjemnými prípravami, vôňou vanilky a škorice a radostným smiechom. Nech ho zdobí voňavé ihličie a svetlo sviečok.

Život totiž treba žiť a užívať a nie ho iba preletieť v strese a zhone.

A pokiaľ sa nechcete naháňať po obchodoch, nakupujte cez internet. Buďte originálni a kúpte zaujímavý darček. Lebo človek si málokedy pamätá materiálne veci, ktoré mal, alebo ktoré boli niekedy okolo neho. Ale vždy si pamätá krásny pocit. Či už radosti, alebo spokojnosti a pohody.

Mala som tú česť zúčastniť sa na tvorbe vianočného katalógu slovenských a českých podnikateliek, z ktorého si určite nejaký darček vyberiete. Či už pre seba, alebo svojich blízkych. Ja ponúkam na moje najobľúbenejšie produkty teraz (jediný krát v roku) 20%-tnú zľavu.

Viac info nájdete tu: VIANOČNÉ DARČEKY

Ostatné možnosti na darčeky nájdete v tomto katalógu, ktorý nájdete tu:

VIANOČNÝ KATALÓG