Aj tento rok som sa bola pozrieť , aké prichádzajú nové trendy v dizajne nábytku na výstave vo Viedni a v Nitre. V polovici marca sa v rovnaký čas konali obe výstavy. Aj u nás na slovensku aj v blízkej Viedni.
Na tieto výstavy chodievam už pravidelne a snažím sa tam inšpirovať, nájsť novinky a nadviazať nové kontakty a spolupráce. Trendy sa v dizajne však menia pomaly. Ak niekto chodí na výstavy pravidelne každý rok, možno sa cíti sklamaný: „Hmmm, nič nové, všetko sme už videli minulý rok…“ Ale to je normálne.
Aj to je tak nenápadne, postupne prichádzajú nové farby, nápady a štýly.
Treba si uvedomiť aj to, že výstavy v našom okolí sú zamerané na prezentáciu tovaru a služieb a teda ide skôr o reklamu a predaj, ako o predstavenie nových trendov.
Na to slúži skôr svetová výstava v Miláne, ktorá je mekkou svetových dizajnérov a značiek, ktoré sú práve na špičke dizajnu a vývojom dizajnérskych noviniek sa na tej špičke už roky udržujú. Na výstavu v Miláne sa chodí inšpirovať celá európa, ak nie celý západný nábytkový priemysel.
Tiež ukázať trendy tým, ktorí na výstavu nemohli z rôznych dôvodov prísť.
Do Viedne na výstavu chodím rada. Viedeň mám rada pre jej históriu, krásu a kultúrne možnosti. Vždy si naplánujem celodenný výlet. Chodím tam vlakom, čím mi odpadne starosť s parkovaním a stres z dopravnej špičky v cudzom veľkomeste. Zo železničnej stanice Stadlau, je to na výstavisko iba 4 zastávky metrom. Ale aj cestujúci autom majú možnosť pohodlne parkovať na vyznačených parkovištiach (3,- eurá na celý deň), alebo si auto odparkujú v inej časti a k výstavisku sa pohodlne dopravia metrom.
Výstavné haly sú krásne, moderné s dobrým vybavením. Prechody medzi pavilónmi sú uzavreté, takže neprechladnete pri prechádzaní z tepla do chladného počasia. V každom je bufet, či malá reštaurácia a moderné a čisté toalety. Samozrejmosťou je pri každom východe šatňa a to buď klasická, kde vám šatniarky výmenou za kabát dajú číslo, alebo uzamykateľné skrinky.
Samotné výstavisko pôsobí moderne a ako sme sa zhodli s absolventkami mojich kurzov, s ktorými sme na výstavu išli, samotné výstavné kóje pôsobia príjemne a elegantne.
Na rozdiel od výstavy v Nitre, kde je už prvým a zásadným problémom prístup na výstavisko. Keďže je to krajské mesto a výstavisko je v centre, okrem MHD sa tam dá dostať autom. Bohužiaľ už pár minút po otvorení výstaviska nie je kde zaparkovať. Pár priľahlých plôch nestačí, medzi činžiakmi sa parkovať nedá (vstup stráži polícia) a tak začína boj o akékoľvek miesto v priľahlých uličkách. Často to trvá aj desiatky minút, kým ho nájdete a zaparkujete.
Samotný areál pôsobí už roky dojmom, že v ňom zastal čas. A aj keď výstava v Nitre je oveľa väčšia ako vo Viedni, popravde do Viedne chodím radšej. 🙂
V Nitre si musíte kabát nosiť so sebou. Možno tam nejaká šatňa je, ale ešte som ju neobjavila. Veľmi by sa zišli aj uzamykateľné skrinky, keďže mnoho návštevníkov parkuje veľmi ďaleko a nechcú si veci nechávať v aute. Samotné haly už majú najlepšie roky za sebou, prechádzať z jednej do druhej musí návštevník v zime a vetre (pokiaľ nie je práve pekné počasíčko) a toalety sú na taký počet návštevníkov absolútne nedostačujúce.
Čo ma ale najviac irituje, je stánkový predaj všetkého možného. Cestou z jednej haly do druhej vás ovalí vôňa pečených klobások a prepáleného oleja. Takže chvíľami máte pocit, že nie ste na najväčšej slovenskej výstave, ktorá by mala mať aj trochu reprezentačný charakter, ale na jarmoku 🙁
Samotné kóje vystavovateľov sú veľmi natlačené na seba a návštevník nevidí kde jedna expozícia začína a kde končí a ktorý vystavený tovar patrí už inému výrobcovi. Mám pocit, že finančná stránka zatienila tú reprezentačnú. Ale toto nebudem hodnotiť.
Celkovo je vidieť, že stále pretváva trend kontrastu materiálov. Celkovo vedie krása prírodného ošetreného dreva v kombinácii s rôznymi hladkými materiálmi a trendovými farbami (bielou, čiernou, šedou, petrolejovou ) alebo s chladnými materiálmi ako sklo, kov a betón. Ak kov, tak vo forme matnej čiernej, alebo medi.
Stále vedú aj kovové doplnky, ako rôzne industriálne police, medené lampy, alebo doplnky z prírodných materiálov ako je drevo, prútie, koža a podobne.
Zaujímavosťou bola podsvietená sklená zástena vysypaná sklenou drťou. Doteraz som ju videla iba na stoloch, avšak teraz sa začína presadzovať aj ako luxusná zástena v galmour kuchyniach.
Stále je módne recyklovanie materiálov a dáva sa šanca predmetom na nový život. Zaujali ma skrinky z hudobných nástrojov.
Veľmi zaujímavo pôsobí aj miešanie štýlov, prvky glamour sa striedajú s industriálom, drevo a naturálne veci s elegantnými až luxusnými. V podstate môžeme zhodnotiť, že žijeme v dobe, kedy je dovolené všetko, ak sa to namieša s citom, výsledný dojem môže byť veľmi pôsobivý.
Viac obrázkov z výstavy nájdete aj na mojej Facebookovej stránke – Vitajte doma. Ak sa vám článok páčil, dajte mu lajk, alebo ho pozdieľajte. Budem rada.