Hosťom vo vlastnom dome?

Dnes ma manžel riadne dostal.

Keď sme sa po rekonštrukcii nasťahovali do nášho útulného domčeka, tak sme sa tešili ako si budeme užívať pohľad do ohňa v našich krbových kachliach. Manžel sa tak nevedel dočkať, že často si večer oheň zapálil aj keď bolo vonku 20°C.

Samozrejme ako to tak býva, časom sa starosti s ohňom ( kálanie a rúbanie dreva, štiepanie, ukladanie, nosenie, vynášanie popola atď.) už človeku nezdajú až také romantické a pokladá to za bežnú vec, či dokonca starosť. A tak sme v kachliach kúrili už len keď prišla návšteva, aby bola trošku romantika.

Prešlo pár mesiacov, čo tu bývame a dnes je ďalší sychravý, hmlistý a šedivý deň. Doma máme vďaka ústrednému kúreniu teplúčko, ale mne sa zažiadalo to teplo a žiar ohňa. A tak vravím manželovi:

„Nezakúriš v kachliach?“

On na to: „ A čo ti je zima?“

Ja vravím: „Nie, ale je také šero vonku, že som dostala chuť a celkom rada by  som si posedela a pozerala trošku do ohňa…..“

A on mi na to zahlási takúto perličku:

„No keby si bola návšteva, tak ti zakúrim, ale ty si tu doma……“

No chápete tú logiku? Ešte teraz sa smejem  🙂