Ako čerstvo zosobášení sme vyplatili manželových súrodencov a rodičov a dostali sa tak na tú dobu za pomerne krátky čas po svadbe k vlastnému bývaniu v starej bytovke na sídlisku. Vtedy sa na byt čakalo aj roky. Boli sme veľmi radi. A aj keď peňazí nebolo nazvyš, postupne a veľmi pomaly sme si svoj byt prerábali podľa vlastných predstáv. Byt to bol starý a aj keď trojizbový, tak dosť malý. Avšak s dvomi malými deťmi nám stačil a bývalo sa nám tam dobre.
Susedia boli príjemní a poloha bola výhodná. Staršie sídlisko malo výbornú občiansku vybavenosť,dobrú dostupnosť do mesta aj na stanicu a hlavne tam bol kľud a veľa zelene.
Na ňom by stál náš dom, či chatka alebo aspoň unimobunka. Tam by sme sa aktívne rekreovali a oddychovali. Manžel mi ale moje sny vždy zamietol s argumentmi, že on nebude do konca života stále niečo prerábať, budovať a zadlžovať sa….A tak som svoj sen snívala potajomky…… Vždy keď som mala chvíľku čas, som sedela na internete a prezerala realitné portály a hľadala ten svoj vysnívaný kúsok zeme.
Blízke potraviny obsadili vietnamskí podnikatelia s čínskym tovarom a kľud sa vytratil po dostavaní nákupného a zábavného centra.
Čas letel a my obaja s manželom aj deťmi sme zvykli vo voľnom čase vypadnúť z mesta. Naše dovolenky vyzerali tak, že sme ich trávili na chatách po celom slovensku, alebo pod stanom pri vode či aspoň na bicykloch na vychádzkach za mestom. Bolo to fajn a mali sme vždy veľa zážitkov. Čas letel ale veľmi rýchlo a deti nám odrástli.
Prišiel deň, kedy som k internetu už nesadala kvôli svojmu snu, ale kvôli splneniu sna o vlastnom bývaní môjho dospelého syna. Hľadali sme spolu malý byt, v ktorom sa chcel osamostatniť. Pri tomto hľadaní som odrazu narazila na starú chalupu s nádhernou záhradou.
Cena na víkendovú chalupu to však bola vysoká a na trvalé bývanie bola chalupa zase trošku odruky. Od mesta v ktorom bývame bola vzdialená 20 minút cesty. Takže som nad reálnou kúpou ani neuvažovala. Pár týždňov som sa však na internetový portál vracala a neustále som si ju prezerala a predstavovala si, že je naša. Manželovi som ju však radšej ani nespomenula.
Syn svoje vysnívané bývanie našiel a ja som na chalúpku v návale iných povinností postupne zabudla. Ani som však netušila, že prichádza čas na vybavenie mojej objednávky tam hore vo vesmíre.
Manžel mi povedal vetu, ktorej som spočiatku ani neverila: „Môžem odísť na výsluhový dôchodok. Cítim sa už unavený a tak by som odišiel z práce a užil si trochu oddychu. Rozmýšľal som, čo by som robil celé dni v paneláku? Tak ma napadlo…. Čo keby sme kúpili starší dom a postupne si ho opravili a na dôchodok sa tam nasťahovali?“ Hurááááááá!
Vybrané domy sme postupne navštevovali a vyraďovali z nákupného zoznamu. Až sme našli jeden, ktorý sa manželovi veľmi páčil ale nebol v prírode, akú som si predstavovala ja. Napriek tomu ma manžel presvedčil, že v lese som po prejdení pár kilometrov na bicykli a že to bude všetko fajn. A keďže bol tak nadšený, privolila som aj ja. Predávajúci boli veľmi zlatí ľudia a všetko vyzeralo báječne, až na môj pocit, že to robím viac kvôli manželovi, ako kvôli tomu, že to naozaj takto chcem.
A BÁC! Stalo sa niečo, čo nám kúpu zo dňa na deň zmarilo! Bola som veľmi zmätená, lebo všetko vyzeralo tak nádejne a už som sa zmierila aj s výberom domu. Ale z kúpy zišlo a museli sme hľadať ďalej. Znovu sme spolu sedeli za počítačom a hľadali na internetových portáloch. Ale žiaden dom sa nám nepáčil. Strácala som nádej…..
Jeden večer mladší syn pribehol do obývačky s notebookom, kde mal otvorené fotky tej mojej dávno vysnívanej chalupy! So slovami : “A čo táto chalúpka, nepáčila by sa Vám?“ ma úplne odrovnal. Bože, veď to je chalúpka na ktorú som pred mesiacmi pozerala a snívala som o nej!
Manželovi sa tiež veľmi páčila. Len ja som tej náhode nemohla uveriť a myslela som si, že už bude určite predaná a realitka iba zabudla inzerát stiahnuť z netu. Hneď na druhý deň som si to overila u realitného agenta. A ajhľa! Majitelia za ňu chceli pôvodne veľa peňazí, takže sa stále nepredala a cena je momentálne znížená!
Išli sme tam aj s manželom. Neodradila ho ani poloha mimo dediny ako som sa obávala. Práve naopak, to všetko nás priťahovalo. Krásna okolitá príroda, kraj s hájmi a vinicami, blízko rieka, tiché miesto za dedinou, ale dobrá dostupnosť do mesta a k vlakovému uzlu a výborný stav chalupy po rekonštrukcii spolu s novou cenou nás očaril.
Ešte v ten večer, sme sa rozhodli, že nebudeme váhať a ideme do toho. Všetci sa nám čudovali, že kupujeme 100-ročnú chalupu a mimo mesta…… Ale my sme vedeli, že je to ono. Že presne toto sme hľadali. Bola som taká dojatá! Bolo to, akoby som stretla dávneho priateľa. Chalupu sme si všetci od prvého momentu zamilovali.
Jeden múdry človek mi potom povedal, že chalupa čakala na predaj tak dlho, lebo čakala na nás. Duchovia miesta si nás vybrali. A my zase ich.
Momentálne jej dávame ešte krajšiu tvár a nové šaty a ona sa nám odvďačuje krásou, pokojom a tichým šťastím, ktoré tu cítime v každom kúte. Manžel ju zveľaďuje a pracuje tu veľmi rád a má na to kopec času.
Mesiac po kúpe som zistila, že len kúsok od nášho domu je prekrásny výhľad na celý okolitý kraj. Blízke dedinky a mestá som mala ako na dlani. Objavila som to náhodou v jeden zimný večer. Keď som zbadala tú nádheru, tie tisíce svetielok, akoby rozsypané pod mojimi nohami, pripadala som si ako v nebi. Bola som taká šťastná, že sme sa rozhodli bývať práve tu….
Mali sme tu už veľa majstrov a aj priateľov na návšteve a každý tu s nami sedí na terase a užíva si tú atmosféru a nikomu sa nechce odtiaľto odísť. To je znak, že sme si vybrali dobre a že sa nám tu bude spolu úžasne nažívať. Už sa tešíme na vnúčatka, ktoré tu budú mať raj na zemi…..
A ja posielam tam hore veľké ĎAKUJEM!!! Za to, že moja objednávka na vlastný kúsok zeme prišla na rad v ten správny čas. A my sme našli svoj kúsok raja a splnili si svoj sen.
P.S: Teraz v lete som objavila ďalší bonus! Asi 5 minút od domu pri rieke je tichá, slnečná, schovaná zátoka s čistučkou vodou.