Gýč, či negýč? Máte aj vy doma gýč?

Moja susedka má na záhrade asi 20 trpaslíkov. Poviete si – bože to je hrozný gýč.

A viete čo? Ja sa každý deň, keď idem okolo jej záhradky usmejem. Áno, podľa určitých nepísaných noriem a pravidiel sú záhradní trpaslíci gýč. Ale to sú aj sadrové venuše s čašami z ktorých tečie voda, rôzne lampičky, geometrické obrazce, tujky strihané do záhadných tvarov a všeličo iné.

No a čo?

Mne jej trpaslíci vždy vylúdia úsmev na tvári. A keď k nej zavítajú malé vnúčence, z farebných rozprávkových postavičiek sa veľmi vytešujú. A čo viac si môže starká želať, keď vidí radosť v očiach svojich vnúčat?

Mňa ako dizajnéra vždy nadvihne zo stoličky návrh interiéru, v ktorom je ako veľmi trendový doplnok plastová imitácia parohov. Tvária sa ako dizajnové umelecké dielo. Je to moderné umenie, či plastový gýč?

Teraz ma možno niekto ukameňuje, ale som presvedčená, že ak by farebné kresby konzerv a Marylin Monroe, ktorých autorom je Andy Warhol nakreslil Jozef Mrkvička z Hornej Dolnej, tak by ich všetci odsúdili a nazvali gýčom. Stavte sa. Som o tom presvedčená. Ale keďže to povedal nejaký americký guru umenia, tak sa tieto obrazy stali predraženými umeleckými dielami.

A to nie je jediný príklad, ktorý by som mohla menovať.

Vtedy sa vždy zamýšľam kde je hranica medzi dobrým vkusom a gýčom? Kto určuje tieto kategórie?

Je niečo gýč, či umenie len preto, že to povedala svetovo uznávaná autorita?

Keď od niekoho počujem názor: „to je gýč“, alebo „to je hrozné, škaredé alebo nemoderné“, vždy si spomeniem na scénu z filmu „Úsmev Mony Lízy“ s úžasnou Julie Roberts v hlavnej úlohe profesorky na vysokej dievčenskej škole. Jej žiačky mali pocit, že z učebníc už všetko vedia a snažili sa ju na hodinách znemožniť. To skončilo hneď, ako im ukázala a požiadala ich o názor na diela, ktoré v učebniciach nemali.

Odrazu hľadali ťažko slová, nevedeli, ako dielo zhodnotiť, lebo ich to dopredu nik nenaučil a báli sa vysloviť svoj názor. Medzi premietanými obrázkami boli diela umelcov, aj laikov a oni odrazu nevedeli ako ich zhodnotiť. Medzi dielami bolo aj jedno, ktoré označili za umelecké dielo a boli veľmi prekvapené, keď profesorka povedala, že je to jej vlastná kresba, ktorú ako malé dieťa nakreslila svojej mamičke. Scéna začína v 11:40 minúte filmu.

Aké plynie z toho poučenie? Nenechajte si nahovoriť inými čo sa vám má páčiť a čo nie. Čo si môžete domov kúpiť a pýšiť sa tým, alebo sa za to máte hanbiť.

Vkus je veľmi individuálna vec a vždy záleží od temperamentu, emócií, spomienok a zážitkov konkrétnej osoby. Čo sa jednému páči, môže sa inému zdať škaredé. Kde sa jeden cíti výborne, iný človek nevydrží.

A tak je to správne. Sme jedinečné bytosti s unikátnym duševným svetom.

Čo je to vlastne gýč?

V našom chápaní je gýč predmet, ktorý nie je vkusný a nehodí sa do daného priestoru. Často sa ale gýčom nazýva všeličo, čo sa ľuďom nepáči, alebo je už v tejto dobe nemoderné.

Ako ale vyzerá poučka z wikipédie ?

Gýč je odvodený umelecký prejav súčasnosti a minulosti bez pravých umeleckých hodnôt, využívajúci obľubu určitých námetov a motívov, v podaní tradičnom i módnom. Gýč sa zväčša prejavuje nízkym nárokom na umelecký ako abstraktno-logický úsudok jeho potenciálneho prijímateľa …

Zdroj: wikipédia

Takže gýč je každý kus zariadenia, ak hovoríme o interiéri, ktorý nemá pravú umeleckú hodnotu. Bojím sa teda, že v dnešnej dobe, by sme za gýč museli označiť všetok nábytok a bytové doplnky, ktoré chrlia do predaja veľké obchodné spoločnosti za veľmi nízku cenu :-).

A čo je dobrý vkus?

Známa wikipédia hodnotí dobrý vkus touto poučkou:

Vkus alebo zmysel pre krásu je systém preferencií a hodnotení uplatňovaný v oblastiach umenia, módy, životného spôsobu a pod. Je to schopnosť projektovať estetickú hodnotu diela a vytvárať súbor estetických kvalifikátorov, čo sa prejavuje o. i. preferovaním alebo zamietaním diela.

Zdroj: wikipédia

Nie sme klonované kópie a nie sme otroci módnych trendov. Estetickú stránku veci a predmetu vníma každý inak. Je to veľmi subjektívne. Je to dobrý a pekný pocit pri pohľade na danú vec. A to nikdy nemôže byť celoplošne dané. Nikdy to nebude vnímať rovnako Jano aj Jožo aj Anka aj Danka.

Dovoľme si byť originálnymi. Dovoľme si obklopovať sa tým, čo sa nám páči, čo nás baví a čo nás teší.

A prestaňme sa porovnávať, ako to majú iní.

Oni majú iný svet, iné spomienky, zážitky a iné pocity. Milujú iné farby a materiály.

Naša domácnosť patrí iba nám, je to náš svet v ktorom žijeme, oddychujeme a naberáme silu vykročiť do ďalšieho dňa. Tak prečo by mal tento svet vyzerať ako u susedov? Alebo ako z katalógu predajcu nábytku? Nebojme sa byt svoji. Iba tak bude ten náš byt naozaj našim.

Bude to náš kútik vo velikom svete, kam sa môžeme s radosťou uchýliť a tešiť sa z prítomnosti rodiny, z voľných chvíľ a zo seba.

Prajem vám, aby ste dokázali vždy nájsť a vytvoriť ten svoj originálny domov, v ktorom bude dobre práve  vám. Nie susedom, nie architektovi, nie redaktorovi módneho časopisu, ale len a len vám a vašej rodine.

Zdroj obrázkov: http://www.laurendesign.sk/luxusne-dekoracie/bytove-dekoracie/bytova-dekoracia-parohy-.html, www.pixabay