Jáááj ten čas tak letí! Už zase sú tu vianoce (veľká noc, rodinná oslava a podobne- doplňte čo sa vám práve hodí). Povzdychne si v tomto čase nejedna žena, ktorá chce byť dokonalá. Tlak doby a okolia sa pomaly stupňuje a nám moderným gazdinkám v hlave víria myšlienky:
„Všade mám neporiadok, tento rok vážne svoju domácnosť nestíham“.
alebo
“ Bože, už je december a ja ešte nemám darčeky, zase to všetko budem zháňať na poslednú chvíľu.“
Tento článok som začala písať už dávno. Ale nemala som čas ho dopísať a vyslať do sveta. (Lebo som chcela byť dokonalá v práci:-) ) A dnes som si potrebovala na chvíľu vyčistiť hlavu a sadla som si k televízii. Normálne to nerobím, lebo môj čas je drahý a ja predsa nič nestíham. Sem-tam sa ale stane, že keď potrebujem vypnúť myšlienky, tak si na chvíľočku sadnem k telke a tej bezduchej a komerčnej zábave, ktorá tam väčšinou beží.
Dnes ma však zaujali vianočné reklamy a napadli ma presne tie myšlienky, o ktorých chcem písať už dlho. Myšlienky o dokonalej žene, o dokonalej gazdinke a o dokonalej domácnosti.
Už dlho si všímam, že my slovenské ženy sme dokonalosťou posadnuté.
A vôbec sa tomu nečudujem. Veď odvšadiaľ na nás vyskakujú obrázky žien, ktoré majú tip-top upratanú domácnosť, s ľahkosťou krásne zariadený byt a ešte k tomu fantasticky pečú a varia. Vidíme to v telke, v reklame, v časopisoch, proste všade.
Pokiaľ nemáme krásne zariadený domov bez smietky, pokiaľ nemáme dobre platenú prácu a úspešnú kariéru a pokiaľ nemáme svoje deti talentované a úspešné, tak si pripadáme nedokonalé.
(Vyberte si, čo sa vám tam hodí.) A to nehovorím o tom, že chceme byť aj krásne, štýlovo a elegantne oblečené a upravené. Ako v reklame.
Ale ruku na srdce, ktorá z nás má vyhradený čas a peniaze len pre seba? Na kozmetiku, masáž, kaderníčku, či len tak na kávičku s kámoškami? A to všetko pravidelne?
Viem, že máloktorá. Je totiž potrebné stihnúť toľko vecí a na seba nám ten čas už neostáva.
A k tomu ešte prichádzajú vianoce a my si urobíme zoznam úloh, ktoré MUSÍME stihnúť. Začína sa tak na nás valiť obrovský balvan zodpovednosti za celú rodinu. Za spokojnosť ostatných. Za krásne vianoce, za dokonalú domácnosť.
Preto do tohto stresu zatlačíme aj manžela. Veď do sviatkov, chceme, aby stihol urobiť a opraviť všetko, čo celý rok odkladal. Väčšinou chceme do vianoc mať všetko doma tip-top. Treba stihnúť dorobiť nedokončené veci v byte, rekonštrukciu, nakúpiť nový nábytok, alebo aspoň mať najkrajšie vyzdobený a vysvietený dom.
Beda, pokiaľ to drahý nestíha! Nahnevane mu to pripomíname každý deň . Nervozita sa stupňuje. Možno sa aj pohádame.
Máme totiž pocit, že všetka ťarcha za dokonalý byt, za nádherné sviatky a rodinnú pohodu, je na nás a len na nás. Máme pocit, že náš muž má na všetko čas, že nás ignoruje a že sa do príprav málo zapája, že naše deti sú náročné a chcú len dostávať, že málo pomáhajú, že… že…
Rodinnú pohodu väčšinou vytvára a udržuje mama,
ale iba vyrovnaná a oddýchnutá mama to naozaj dokáže.
Viem, že ste to počuli už mnohokrát, ale žijete podľa toho?
Mala som to úplne rovnako a ešte aj dnes s niektorými nutkaniami byť dokonalá bojujem.
Ale prišla chvíľa, keď som si uvedomila, že toto je úplne zle. Takto to ďalej nejde.
Bolo pred sviatkami a ja som chcela stihnúť všetko. V najväčšom vetre a zime som umývala okná. Lebo to treba, nie? O pár dní som dostala silný kašeľ. Nemohla som si dovoliť vymeškať v práci, lebo na PN nie je čas. Tak som sa liečila „babskými“ receptami. Ale nezaberali a ja som sa pri kašľaní naozaj dusila, ale vravela som si, že to do sviatkov vydržím a potom si oddýchnem.
Napriek tomu, že moje telo mi jasne ukazovalo, že potrebuje oddych a pokoj, ja som ho nepočúvala. Potrebovala som totiž postíhať ešte toľko vecí… Mala som v hlave toľko „musím…“
Dopadlo to tak, že týždeň pred sviatkami som dostala vysoké horúčky. Nevládala vyjsť z postele a uvariť si čaj. Lekárka mi nasadila antibiotiká. Tie ale vôbec nezaberali.
Prišiel štedrý deň a ja som v horúčke ležala na gauči a nebola schopná urobiť vôbec, ale vôbec nič. Bola to pre mňa veľká lekcia od života.
Deti a manžel si vianoce až na moju chorobu vychutnali lepšie, ako keby som celé dni vystresovaná pred sviatkami lietala po byte so zoznamom vecí, ktoré NUTNE treba pred sviatkami urobiť . Nič síce nebolo dokonalé a podľa plánu, lebo som bola úplne „hotová“ a nevládala som ich „sekírovať“ 🙂 ale akosi sme si to spolu viac užili.
Uvedomila som si, že „nedokonalá pohoda“ je viac, ako mať dokonalú domácnosť a dokonale zvládnuté prípravy na sviatočné dni.
Odpoveď je jednoduchá a príliš banálna. Chceme byť perfektné.
Chceme, aby si niekto všimol, aké sme úžasné a šikovné.
Chceme aby nás okolie pochválilo a ocenilo.
A prečo to všetko tak zúfalo potrebujeme, že sme ochotné ísť až na pokraj svojich síl?
Preto, že nám chýba láska. Nie od partnera, alebo detí. Chýba nám láska k sebe. Všetko okolo je dôležitejšie, ako my sami. Všetko dávame na vyššie miesta ako sami seba.
Ak nám chýba láska k sebe, tak si ju potrebujeme nahrádzať pozitívnymi emóciami zvonku. Tým, že nás niekto pochváli, že nás obdivuje, alebo miluje.
Viem, že toto uvedomenie bolí. Ale treba ísť do hĺbky.
Ako mať seba na prvom mieste? Možno sa opýtate: nie je to sebeckosť?
Vážiť si samú seba, mať sa rada taká, aká som. So svojimi jedinečnými prednosťami aj chybami znamená, že sme vyrovnané osobnosti, že sme sebavedomé a stojíme si samé za sebou.
A keď si toto uvedomíme, tak možno zistíme, že to s perfekcionizmom preháňame. Práve preto, že nám chýbala pochvala zvonku.
Možno odhalíme aj to, prečo nám to škrípalo vo vzťahu. Pretože my sme potrebovali excelovať, aby sme dostali ocenenie, pričom náš partner ho nepotreboval. Bol si istý sám sebou. Viac ako poriadok a vyšperkovaný byt, si cenil chvíľky s nami strávené v kľude a harmónii.
A uvedomíme si aj to, že naše deti viac ako upratanú izbu a drahé darčeky potrebujú našu blízkosť, chvíle strávené spoločným smiechom, bláznením a objatiami.
Keď toto všetko odhalíme, možno to trochu zabolí, ale zmení to celý náš život. Už nás nerozhádžu drobnosti ako neumyté okná, alebo nevymaľovaný byt. Áno aj to je nutné a dôležité urobiť. Ale všetko má svoj čas.
Nič nie je dôležitejšie, ako my a naša láska k sebe samej.
Ak ju nájdeme a budeme si ju pestovať, začne žiariť aj do nášho okolia. A ako ju objaviť?
Pokiaľ si uvedomíš, že tvoja rodina nepotrebuje dokonalú manažérku života, ale len milujúcu mamu a partnerku, ktorá má vždy čas na ich starosti, ale aj na hry a debaty, na výlety a objatia, tak sa tvoj život ukľudní.
Už nebudeš mať potrebu vždy všetko stihnúť a všetko urobiť sama a dokonale. Už sa nebudeš vyčerpávať nereálnymi plánmi a cieľmi.
Miesto toho prijmeš aj to, že si jemná, ženská bytosť, ktorá musí byť plná sily, aby mohla vytvárať svojej rodine pokojné a láskyplné prostredie. Ver mi, že ak v perfektnom a luxusnom byte chýba láska, je to veľmi silne poznať.
O pár rokov, keď deti vyrastú a s partnerom zostaneš, nebude dôležité, či boli včas dodané a nalepené tapety, či bol vyluxovaný byt a opravený zámok na dverách.
Radosť, dôveru, lásku a harmóniu. Tak sa prosím nechcite uštvať behom za dokonalou ženou a dokonalým domovom. Taký neexistuje 🙂
Preto vám prajem pokojný adventný čas. Plný lásky a radosti z blížiacich sa sviatkov. A cez Vianoce vám prajem, aby sa celá rodina stretla v zdraví a užívala si spoločne strávený čas.