"Mamí, my si chceme detskú izbičku zariadovať sami!"

"Mamííí, ja izbičku nechcem žltú, ja ju chcem predsa ružovú..."

"Mamííí..." 

Ozýva sa takýto krik často aj u vás doma? A vy práve

Hľadáte inšpirácie a vaše detičky vám pri tom rozhádžu všetky časopisy? 

Kreslíte si nápady na papier a vaše deti vám ho pokreslia svojimi výtvormi?

Občas potrebujete trošku kľudu , ale vaše deťúrence nedajú pokoj? 

Mali hračiek plnú izbu, ale aj tak sa mi najradšej motali v kuchyni pod nohami.

Hračky ich nelákali nikdy tak, ako hrnce, peňaženka, kľúče a všetky tie "dospelácke" veci, ktoré sme im zakazovali. Veď zakázané ovocie najlepšie chutí. 

Nikdy nezabudnem, ako sme čerstvo vymaľovali detskú izbu a syn mojej kamarátky, ktorá bola u nás na návšteve stihol v nestráženú chvíľku voskovkou pomaľovať celú krásne bielu stenu. 😉  Asi to videl u svojho otca, lebo práve prerábali byt. 

Žiadne dieťa to však neurobí naschvál. Iba opakuje to, čo videlo u dospelého alebo v okolí. 

Môj mladší syn sa vždy dožadoval toho, čo mal ten starší. Keď to nemal, hneval sa a trucoval. A tak keď starší syn nastúpil do školy, musel aj ten malinký škôlkárik dostať svoj vlastný zošit a robil si s nami každý deň úlohy. Takto sa naučil sám písať a čítať oveľa skôr ako išiel do školy. Ale najdôležitejšie bolo, že bol spokojný a pripadal si rovnako dôležitý, ako jeho veľký vzor -starší brat, ktorý už chodil do školy.

A keď bol spokojný, tak nehneval, ani netrucoval a nevynucoval si pozornosť. A vtedy som bola spokojná aj ja. A takto spokojné môžete byť aj vy.