Osudná chyba začínajúcej dizajnérky

Mám strach, neviem ako začať, asi nie som dosť dobrá… Takéto otázky víria hlavou každej nádejnej dizajnérky.

Viem to, lebo som si tým sama prešla.

Veľmi túžite po tom robiť vysnívanú prácu. Odmalička radšej sťahujete nábytok a tvoríte krásne vecičky, ako by ste sa hrali s bábikami. Keď prídete do nových priestorov, hneď vidíte, čo by sa dalo vylepšiť a zmeniť. Rady by ste sa živili ako dizajnérky, ale netrúfate si. Ste zmätené a neviete ako a či by ste mali začať niečo podnikať.

A tak radšej len sledujete televízne premeny,

nové trendy v časopisoch a krásne inšpirácie na internete. A ticho snívate…

Možno raz…

Keď bude viac času…

Keď vyrastú deti…

Keď budem mať našetrený kapitál…

Okolie vám hovorí, že máte talent. A vy to cítite tiež. Keď ide o nábytok, tak ste ako ryba vo vode.

No napriek tomu, cítite obrovský strach… A neistotu…

Mám pravdu?

Často sa ma ženy pýtajú, ako som sa dostala k tomuto povolaniu, či som sa nebála začať podnikať a akú školu na to treba. Chcú vedieť, ako som začínala ja.

Niečo už je spomenuté v mojom príbehu, ale bolo to trošku dramatickejšie 🙂 Chcete to vedieť? Takže v skratke:

Tak ja som to mala úplne rovnako. Tiež som od malička radšej prezerala časopisy s nábytkom, ako s módou. Aj keď kreatívna som bola aj v tom. Šila som si všetko, od nohavíc, až po svadobné šaty 🙂 Vyrastala som v časoch socializmu, keď v obchodoch nebol výber a kto chcel niečo pekné mať, musel si to sám vyrobiť.

Už v ôsmom ročníku na základke som túžila, aby ma nevzali na gympel. Ako druhú školu som totiž mala napísaný odbor aranžér výkladov na nejakej zapadnutej učňovke. 🙂

Bolo to to najbližšie ku kreatívnej práci, čo vtedy naše školstvo ponúkalo, aj keď moja mamina pri slove učňovka dostávala osýpky.  Samozrejme ako jednotkárku ma na gymnázium vzali a tak som si stanovila cieľ ísť študovať na vysokú školu priemyselného dizajnu v bývalej NDR. Moje plány stroskotali, keď ochorela mamička a musela som ostať na Slovensku. Bohužiaľ zomrela vo veľmi  mladom veku 43 rokov.

A ja som vtedy ako 19-ročná dostala od života jednu z najväčších lekcií.

Nikdy nemáme veci odkladať, ale každý deň žiť naplno.

Samozrejme ako išiel čas, prevalcoval ma život a jeho každodenné starosti a prišla práca, rodina, deti. A ja som využívala kreativitu v rôznych oblastiach života, len v práci nie.

A keď prišiel čas a ja som zo zamestnania chcela odísť, to som už mala za sebou 2-ročnú školu interiérového dizajnu, tak bola voľba jasná.

Teda jasné nebolo vôbec nič, aby som bola presná 🙂

Len som si spomenula na moju maminu a svoj veľký sen. A vtedy som si povedala, kašlať na to, že už nie som najmladšia. Ak to neurobím teraz, tak kedy?

Ak to neskúsim, tak budem navždy banovať. Presne tak, ako často som myslela na to, kde som dnes už mohla byť, keby som vtedy odišla na vysokú školu do Nemecka. Takže čo?

Tušíte správne, dala som výpoveď a vrhla som sa na dizajn.

Veľmi mi pomohlo, že som spočiatku mohla spolupracovať s mojou lektorkou a dizajnérkou, takže som neskočila úplne do prázdna, ale spolupráca netrvala dlho. Nejaký čas som spolupracovala s interiérovým štúdiom a zase som veľa vecí pochopila.

Hlavne to, že čas sú peniaze (v podnikaní to platí 100 x viac ako v živote) a dizajn a talent je síce pekná vec, ale pokiaľ človek nie je dobrý obchodník, tak svoju prácu nepredá a žiaden talent mu nepomôže.

A tiež som prišla na to, že už nikdy nechcem pracovať “pre niekoho”, ale len a len pre seba. 🙂

V tom čase, sme dokončili rekonštrukciu staršieho domčeka a odsťahovali sme sa z krajského mesta na vidiek. Bol to náš sen, ale úplne som musela zmeniť život.

Takže som s interiérovým štúdiom začala pracovať len externe a vhupla som s nadšením nového života na vlastné nohy.

Precitnutie bolo tvrdé.

Okrem toho, že som stratila stály príjem, nemala som veľa práce. Pár klientov, čo som mala, ma však nemohlo riadne uživiť. Náklady na živnosť, odvody, cestovné za klientmi a po obchodoch, tlač dokumentov, platby ako internet a účtovníčka, na mňa v rade poctivo čakali.

Takže padla voľba na brigádu v Kauflande. Áno čítate dobre. 🙂 Vydržala som tam len 2 mesiace a popri tom som ďalej študovala. Hlavne marketing a zásady podnikania.

A vtedy mi to došlo úplne naplno.

Je úplne jedno aká som talentovaná. Je jedno či sa viem nacítiť na klienta a vytvoriť návrh ktorý ho nadchne.

Jediná a najdôležitejšia vec je uvedomiť si, že som v prvom rade podnikateľka.

Teda nik už za mňa nič nevybaví. Nik mi nezráta pracovné hodiny, nik nezaplatí poistenie, nik nezdvihne telefón a nik mi nepovie, čo mám robiť ako prvé, ani aký je plán na tento rok, týždeň, dnes. Nik ma neupozorní, ak niečo robím zle. Na to príde až kontrola a po nej riadna pokuta. Nik mi nedá peniaze iba tak. Na všetko som sama.

Na toto som v eufórii začiatočníka zabudla.

Zabudla som, že aj najlepší a najtalentovanejší dizajnér, musí byť v prvom rade disciplinovaný sám k sebe. Musí byť a premýšľať strategicky ako podnikateľ, nie ako umelec a zamestnanec. A to je obrovský rozdiel. Povedala by som existencionálny.

Práve preto, väčšina nadšencov, ktorý začnú podnikať, do 5 rokov skončia. Nezvládnu ten tlak, nevedia sa predať, nevedia si prácu zmanažovať, nestíhajú sledovať zákony a legislatívne zmeny. Podnikanie ich zomelie, pohltí a vypľuje.

Aká môže byť teda osudná chyba začínajúcej dizajnérky?

Že rieši svoj talent,

rieši to,  čo na to povie rodina a známy,

alebo to, či je dosť dobrá návrhárka.

Máloktorá však rieši to, či je dobrý stratég, obchodník, finančník a manažér. Lebo svoju prácu treba zo dňa na deň brať nie ako zamestnanie, ale ako podnik. A riadiť podnik nemusí vedieť každý.

Ja som sa to tiež musela učiť. Chválabohu vybrala som si dobrých mentorov a učiteľov a stálo ma to nemálo peňazí a úsilia, ale stálo to za to. Dnes som spokojná, darí sa mi dobre a pomáham prekonať začiatočnícke úskalia aj iným ženám, ktoré si chcú splniť svoj sen.

Je to krásny pocit, keď mi ženy nadšene píšu, že majú svojich prvých spokojných klientov. Vtedy mám slzy na krajíčku a krásny pocit, že moja práca má obrovský zmysel.

Ak aj vy práve riešite túto tému, tak sledujte môj blog ďalej, chystám pre vás zaujímavý kurz, ako začať v tejto profesii podnikať. A ak poznáte nejakú kámošku, ktorá má talent a nemá odvahu, tak článoček jej kľudne pošlite.

A pokiaľ si stiahete tento ťahák:

3 kľúče k úspechu začínajúcej dizajnérky

dozviete sa o kurze medzi prvými a budete mať možnosť kúpiť ho s parádnou zľavou.

Už sa teším na ďalšie úspešné dizajnérky. 🙂

 

 

Slávka Ramsová
Dizajnérka, návrhárka interiérov a lektorka. Pomáha ľuďom vytvárať krásne a harmonické domovy, alebo ich naučí, ako to dokážu aj sami.
Vytvorila pre ľudí úspešný online kurz Interiérového dizajnu Je autorka kníh 13 tipov dizajnéra ako si vytvoriť krásny domov v ktorej Vám poradí, ako si sami vytvoríte svoj útulný a harmonický domov.
a knihy 9 tipov na rýchlu a originálnu premenu bytu v ktorej ponúka kreatívne rady a tipy na úžasnú, rýchlu a lacnú premenu bytu.
Jej príbeh si môžte prečítat tu >>
Komentáre

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Vaše osobní údaje budou použity pouze pro účely zpracování tohoto komentáře. Zásady zpracování osobních údajů

  • Najnovšie články
  • Kategórie
  • Tajomstvo ako si domov pritiahnuť šťastie, spokojnosť a hojnosť

    Zaujíma vás Feng shui? Stiahnite si e-book zdarma: